Hrozby v škole
Škola má poskytovať deťom vzdelanie, ale aj bezpečnosť. Mnohé školy nie sú vybavené bezpečnostným kamerovým systémom. Práve kamery by boli veľmi užitočné k tomu, aby sme sa vyhli rôznym problémom. Deti si len tak behajú po školskom areáli a niekedy pani učiteľky nevidia, kde dieťa zabehne. To môže byť veľmi nebezpečné v tom prípade, ak je školský areál otvorený aj pre verejnosť. Len tak cudzí človek môže vziať vaše dieťa bez toho, aby si to niekto všimol. Bezpečnostné kamery by to však mohli zachytiť a chytiť človeka, ktorý vám vzal vaše dieťa. Takéto prípady sa môžu stať, ale aj nemusia. Je to o tom, ako je objekt chránený.
V škole sa tak isto môže stať, že dieťaťu sa odcudzie jeho veci. Mnoho budov nie je v škole zamknutých počas vyučovania. To je veľmi nebezpečné, ak majú deti na chodbách napríklad rôzne oblečenie vo forme búnd, topánok alebo rôznych vrecúšok na telesnú výchovu. Chodba nie je strážená a tak sa veľmi ľahko môžu veci stratiť alebo ich môže vziať nejaký cudzí človek, ktorý ani nemá dieťa, ktoré by navštevovalo konkrétnu základnú školu. V škole by sa deti mali cítiť bezpečne. Je to vhodné prostredie práve pre deti? Bezpečnosť je na bode mrazu. Ako sa deti majú učiť a vzdelávať, keď im niečo hrozí?
Ďalšie prípady sú tu s ohlasovaním bômb v školách. Veľakrát je v správach hovorené, že na školách sa vyskytla bomba. Nahlásenie bomby je však trestné a nemalo by sa zneužívať. Žiaci sú potom vystrašení a nechcú chodiť do školy. To je veľmi nebezpečné, nakoľko potom dieťa má panický strach a zhoršia sa mu veľmi známky. Takéto negatívne činnosti v školách môžu ovplyvniť celkové vzdelávanie detí. Rodičia sa niekedy boja poslať svoje dieťa do školy, pretože nevedia, čo ich dieťa v škole postretne. Obávajú sa najhoršieho. Deti by sa v škole mali predovšetkým bezpečne vzdelávať a učiť.
Vzdelanie nie je iba o kvalitnej fasáde na budove
Ak by sme sa na to mali pozerať iba z hľadiska kvality dostupného vzdelania tak jednoznačne sú naše vysoké školy porovnateľné s tými naokolo. Na druhej strane si ale je treba uvedomiť že kvalita samotného vzdelania, to nie je iba dostupnosť informácií, nová strecha na katedre, či nebodaj študentské ubytovne ktoré sú pravidelne opravované.
A tak nehrozí že posteľ na ktorej spíte si ešte pamätá vášho pradeda s prababičkou.
Ak sa totiž máme posúvať ďalej je treba zmeniť v prvom rade prístup a zanechať staré metódy vyučovania. Ako sme zvyknutý najme na štátnych základných školách. A to rýchlo predniesť látku a nakopiť domáce úlohy. A dieťa tak z toho má, tak akurát starosti a keby sme to porovnali s dospelým pracujúcim. Kľudne sa môže stať že by mu pracovná doba vyšla aj na 12 hodín celý pracovný týždeň. Takýto systém vzdelávania je už postupne prekonávaní aj na základných školách a preto je až absurdné že sa stále aplikuje na stredných a ba čo je horšie dokonca aj na vysokých školách. Ak sa chceme totiž rozvíjať a napredovať. Musí začať v školstve platiť systém kde profesori sú ty čo vedú a vedia poskytnúť čo je potrebné. A študenti skutočne chcú sa naučiť niečo nové, pretože ich baví ich projekt na základe ktorého budú hodnotený na konci semestra. A nie potom sa zbytočne naháňať za často nezmyselnými informáciami, len aby bol profesor a spolu s skúšobnou komisiou spokojný. Teraz nie jedného z vás zrejme napadla otázka, ale ako? Do úvahy pripadá samovzdelávanie, tu ale nastal problém že nik presne nevedel akým smerom je sa uberať správne. A tak z toho vznikol tak akurát chaos. Pretože každý sa učil to svoje a nakoniec sa aj tak nevedel nikto dohodnúť čo je to správne. A preto je na čase si zavolať pomoc zo zahraničia. Najideálnejšie by bola ak by bol aspoň na vytipovaných vysokých školách určený minimálny počet zahraničných profesorov. No tu by niekto mohol namietať že mladý nádejný profesor tak nedostane šancu. No práve naopak, zahraničný k nám a naši k im na výmenu. Obe strany by si tak rozšírili svoje možnosti a bola by to rozhodne neoceniteľná skúsenosť pre všetkých. Ako bonus, nestálo by to milióny z vládnych peňazí na nový vzdelávací projekt ktorý aj tak nová vláda zruší, alebo úplne prepracuje a tak stratí na význame.